Čo sa v Černovej stalo?
Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia vtedajšej cirkevnej vrchnosti posvätiť dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Obyvatelia obce sa však vzopreli a žiadali, aby tak urobil ich rodák Andrej Hlinka. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov, aby nastolili poriadok. Na uliciach bol však pokoj. Nebolo tomu tak ale nasledujúci deň, teda v nedeľu, keď malo dôjsť k posväteniu kostola. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: „Strieľať!" Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí.
Masaker v Černovej mal široký ohlas a to nielen v slovenskej domácej či krajanskej tlači. Európska aj svetová verejnosť bola týmto aktom násilia ohromená a meno malej liptovskej obce sa v tlači skloňovalo vo všetkých pádoch. Veď zavraždiť v strede Európy počas hlbokého mieru 15 neozbrojených ľudí to bolo čosi nemysliteľné. Darmo uhorské úrady vyvíjali snahu ospravedlniť tento zločin kampaňou v tlači, zámerným zahmlievaním a klamaním, či zmanipulovaným súdnym procesom.
A čo dodať na úplný záver? Asi len to, že aj keď bol černovský masaker strašnou tragédiou, nešlo vo vtedajšom Uhorsku o ojedinelú udalosť. V Liskovej, kde mimochodom pôsobil dekan Pazúrik, ktorý mal namiesto Hlinku v onú krvavú nedeľu vysvätiť černovský kostol, bolo počas volieb v roku 1898 žandármi zavraždených 5 ľudí. Černová však bola, je a bude symbolom útlaku a brutálneho násilia uhorskej vládnej moci voči Slovákom. Ak teda spomíname na jej obete, spomíname na všetky obete tohto teroru.
(Zdroj: Verný sebe, svorne napred, vikipedia.)